Ako sme sa našli - pokračovanie
Naša opustená mačička pri Dunaji nechcela sedieť v košíku na bicykli a tak sme ju tam museli nechať. Ponáhľali sme sa domov, mali sme ešte nejaké povinnosti. Okolo 18-tej hodiny mi to nedalo, rozmýšľala som nad tým, ako tam tá mačka sama a v chlade a vlhku prežije noc. Už sa blížil večer a zachvíľku sa malo stmievať. Bolo treba konať. Znovu sme sadli na bicykle a zamierili sme na to isté miesto. Ponáhľali sme sa, bolo to dosť ďaleko. Dorazili sme za súmraku, ale ešte bolo dosť vydieť. So sebou sme si zobrali kartón na zakrytie košíka a uchyťovaciu gumu. Košík sme vystlali kartónom a uterákom. Mali sme pri sebe trochu suchých granulí. Blížili sme sa teda k tomu miestu a mali sme oči ako na stopkách. Mačka tam nebola. Po asi 100 metroch sme ju ale objavili v poli, mňaukala hlasno a bezradne a bezcielne behala hore dole. Okamžite sme na ňu zavolali a ona hneď pribehla. Ja som ju chytila a zodvihla, prvá mačka v mojom živote... Dali sme jej pár granulí, na ktoré sa vrhla ako vlk. Do košíka ale nechcela. Nejako sme ju tam vtlačili, na začiatku kládla odpor, niekde sa aj poranila a tiekla jej trochu krv. Zmenili sme smer a ponáhľali sme sa pre zmenu späť. Celú cestu mňaukala a mňaukala, má taký jemnučký hlások. Prestala, až keď sme zišli z hrádze dolu a ocitli sme sa v meste. To asi počula ako okolo nás prechádzajú autá a už vedela, že je zachránená. Prišli sme domov už za noci. A aby nám naša zachránená mačička v záhrade náhodou neutiekla, vložili sme bicykel do kuchyne. Odokryli sme košík a mačku sme vybrali a položili na zem. Vôbec nevedela čo má robiť. Dali sme jej najesť a pripravili sme jej miesto na spanie. Horšie to bolo s mačacou toaletou, ani ma nenapadlo, dať jej prepravku s pieskom, máme ho v záhrade habadej. Dala som jej krabicu s novinami, čo sa jej asi nepáčilo, lebo do rána nič nespravila. Na druhý deň ráno sa pýtala von, zrejme na potrebu. Ale samozrejme sme ju nepustili. Odišli sme na nákup zaobstarať všetko potrebné a hlavne mačací záchodík a stelivo. Prišli sme domov a v kuchyni už bola nádielka. Mačku sme nehrešili, len som to hneď upratala. Jej záchodík sme umiestnili na kľudné miesto v suteréne. V ten deň sme ju nechali chodiť po chodbe a v suteréne. Ukázali sme jej jej záchodík a od prvej chvíle ho začala vzorne používat. Na začiatku mala tendenciu sa schovávať niekde v byte, ale na zavolanie vždy prišla, asi sa sama bála. Na ďaľší deň sme nášho Muriho pustili aj do obývačky. Všetko dôkladne preskúmal, našiel si svoje miesto na gauči. Tam potom veľa oddychoval. Prítulný bol od začiatku, stačilo ak sa človek trochu učupil a už sa šplhal do lona. My sme ho nejako nenútili, on príde k nám, vyskočí do lona, natrča hlavičku na hladkanie, alebo do nás hlavou jemne vráža. To znamená, že niečo chce. Robí to, aj keď chce niečo papať, alebo chce ísť von.
Ako Murko utekal pred psom
Po troch týždňoch domáceho väzenia, sme Murkovi ukázali našu záhradu. Bol nadšený. Mával chvostíkom a chcel hneď všetko preskúmať. Hranice a ploty to mu zo začiatku nič nehovorilo. Tak sa stalo, že jedného pekného dňa vliezol susedovi do záhrady. Niekde musel preskočit plot, alebo našiel dieru v živom plote. Ten ho od začiatku zaujímal, veď tam aj hniezdi veľa vtákov. Pri tom čvirikaní si ani nevšimol, že sa priblížilo veľké nebezpečenstvo - susedov vlčiak Piero. Ešte sa stihol zachrániť na blízkej čerešni. Vyliezol až úplne hore na najtenšie konáriky. Piero štekal ako besný pod stromom. To si všimla aj panička a vyšla pred dvere. Ale nebolo jej moc veselo, keď uvidela svojho kocúrika na najvyžšej halúzke, ktorá sa dosť ohýbala a praskala a počula štekať Piera. To hneď zavolala pánka aj ten sa divil. Skúsili aj volať susedovi, ale nebol doma. Uplinula asi hodina, čo sa Murko zakliesnený a naježený krčil na strome a pes štekal. To pánkovi nedalo, išiel po rebrík, taký špeciálny, má ho v garáži, dá sa vytiahnuť na 6 metrov. Zobral si aj 5 metrovú latu, aby na Murka z výšky dočiahol. Najprv bolo treba zahnať psa, on už od malička je naučený na pánka, ten ho poslal do búdy a veru sa spratal. Ani nos nevystrčil. Potom s tou latou zhadzoval kocúrika. Najprv pol metra, zachytil sa na silnejšom konáriku, ale zliezť nechcel. Tak stále po troškách, až bol naraz dole. To už ho volala panička, aby sa ponáhľal k nej. Pribehol celý naježený, chvost mal veľký a tučný ako líška ešte celý deň. Odvtedy do susedovej záhrady nejde. Na štekanie psa hneď letí do svojho najhlbšieho úkrytu pod pecou. To ho ale našťastie po niekoľkých dňoch prešlo. Ale k susedom do záhrady zatiaľ ešte nešiel.
Ako si zvyká v novom domove
Poznáte mačky, škrabú a vyštverajú sa všade. Murkovi sa tiež veľmi páčilo veľa škrabať na kobercoch. Veď nakoniec musí si aj obrúsovať drábky, nie? Ale to sa moc nepáčilo paničke a pánkovi, ktorí majú doma samé vzácne koberce. Ževraj hodvábne, nám mačkám je to jedno. Našťastie napadlo im riešenie a kúpili Murkovi škrabadlo. Najprv sa trochu čudoval, pozeral učupený obdiaľ, čo je to za čudo, asi také ešte nevidel. Pánko a panička škrabali na tom čude nechtami, až sa mu to nakoniec zapáčilo... Aj on vyskúšal. Ale najprv sa pre istotu spratal, čo ak by bolo zase na neho zle, ako pri kobercoch. Pánko a panička ale nešetrili chválou. A povzbudzovali ho do ďalšieho škrabania. Nedal sa dlho núkať. A koberce, to nie je ono, ale na tom čude je to príma. Tak sa tam stále vracia zaškrabať si. Tiež sa mu veľmi páči škrabať na schodoch. Pánko povedal, že tam je lacný koberec, tak škrabať môže. Ale paničke sa to moc nezdalo. Nakoniec kúpila škrabadlo - myš a uchytila ju na schodoch. Škrabala nechtami a Murko pozeral na ňu, ako keby chcel povedať, nie je Ti dobre? Veď na schodoch to ide stokrát lepšie. S myšami on nie je moc nadšený. Chytili sme myš, ktorá spadla schodami do pivnici a už sa nevedela vyškriabať hore, ukázali sme ju Murimu a on, no neuhádnete. On sa bál!!! Myš mu prebehla cez nohy a zmizla. Až, keď bola zalezená v poraste, tak ňuchal a čakal, že sa objaví, ale márne. Na jačanie myši zalezie pre zmenu Murko. Najviac ho zaujímajú vtáčiky. Chcel by aj nejakého chytiť, ale zatiaľ sa len prizerá. S jarou rozkvitnú a zazelenia sa stromy, potom to bude ľahšie schovať sa niekde a číhať na vtáčikov. Už zistil, že sú moc rýchle. Keď nie je vtáčik, postačí mu aj mäsko, čo mu dáva panička. Také v omáčke. Iné nemá rád. Teraz už ani nie je moc hladný. Najradšej papá, keď jedia pánko a panička. To bude žobrať, že aj on je tu, tak mu panička dá z jeho obľúbených granulí, aby bol pokoj v rodine. Chvíľu ich chrúme, ale už sa mu to moc nezdá, veď na stole to vonia inak. Vyskočí paničke na kolená, aby sa presvedčil. Bude sa obtierať a narážať hlavičkou do paničky, to chce povedať, daj mi nejakú dobrotku. Panička má pre ten prípad nachystaný kúsok mačacej tyčinky, hodí mu kúsok ku granulám a zase je pohoda v rodine. Tie mačky sú teda potvorky, nie? Naťahovať sa bude po zemi, aby ukázal paničke aký je dlhý. Ona ho poškrabe na brušku a Murko je šťastný.
Fotogaléria - ako vyzeral Muri po nájdení v okt. 2005
Náhledy fotografií ze složky Muri
Komentáře
Přehled komentářů
Včera sme naši zatulané mačiatko ,ma možno 3 mesiace ,najskôr sme mysleli ,že je to mačka ale je to kocúrik, tiež si chudáčik asi ťažko zvyka lebo celu noc mňaukal uvidíme ako si zvykne mame totiž doma psíka nemeckého stavača ...
Tvoji kocuri sa podobaju na tych mojich,
(Monika, 7. 1. 2008 11:27)Mam kocura Felixa (ten vyzera ako Muri) a Hugiho (ten je ako Tomi)...Felix je tazsia povaha, ale Hugi je velmi mila macka.
Aj my mame doma Tomiho
(Jarka, 11. 9. 2009 11:52)